Keď sa rozprávam s ľuďmi, tak sa vždy nájde niekto kto sa nechce pustiť do declutteringu, pretože:
- Čo ak to dám preč teraz a potom to budem musieť opäť kupovať?
- Stálo to veľa peňazí!
- Možno by som to mala skúsiť predať...je to príliš drahé na to, aby som to darovala.
Znie ti to povedome? Chápem!
Ani ja nerada plytvám! Áno všetky tieto obavy sú opodstatnené... ALE čo ak je niečo oveľa dôležitejšie, na čom by nám malo záležať viac. Niečo z čoho by sme mali mať väčšie obavy.
Ak máš doma neporiadok a chaos, koľko ťa to stojí pohody a pokoja?
Máš dobrý pocit, keď vstúpiš do svojho domova? Alebo už hneď pri dverách sa cítiš zahltená a prevalcovaná množstvom vecí?
A čo tvoj čas? Koľko času tráviš upratovaním a hľadaním vecí? Koľko stresu zažívaš kvôli neporiadku denne? Hádok s partnerom a deťmi?
Je v poriadku, že si uvedomujeme finančnú hodnotu našich vecí. Ale čo naša VLASTNÁ HODNOTA?
Ako sa cítiš, keď otvoríš skriňu a je plná oblečenia, ktoré nenosíš? Napríklad vecí, ktoré ti už nie sú dobré?
Aký máš pocit pri pohľade na tieto veci? Smútok? Pocit menejcennosti? Hanba?
Nechávať si veci, ktoré nám už nie sú dobré a úprimne vieme, že ich už nikdy nosiť nebudeme, znamená, že neakceptujeme to kým sme v súčasnosti a vyhýbame sa zodpovednosti.
Tým, že si hľadáme rôzne výhovorky, vyhýbame sa úprimnosti voči sebe.
Decluttering a zbavovanie sa toho, čo nám už neslúži je aktom starostlivosti o seba. Decluttering nie je len o zbavovaní sa vecí, ale o zmene nášho myslenia a konania. O vytvorení priestoru pre to, čo je pre nás v živote dôležité. A súčasťou toho je, že musíme niekedy urobiť aj nepríjemné a nepohodlné rozhodnutia.