Ako pokračovať v zbavovaní sa haraburdia, aj keď ste už unavený

Zbavovanie sa nepotrebných vecí a haraburdia je náročná činnosť, aj keď na prvý pohľad to tak nevyzerá.
Je to vyčerpávajúce. Som si istá, že mnohí z vás to už z vlastnej skúsenosti viete.
Klientka mi nedávno, po štyroch hodinách spoločného upratovania, povedala: “Prečo je to také vyčerpávajúce? Nie je to zas až TAK fyzicky náročné… Čím to je?”
Správna otázka. Ono to declutterovanie v skutočnosti nie je o haraburdí. Samozrejme je unavujúce premiestňovať veci, zdvíhať škatule, robiť neustále drepy a dvíhať veci zo zeme. Ale to je len časť námahy. Podstatnú časť tvorí niečo iné. Konečne robíte rozhodnutia, veľa rohodnutí. Tie sú ťažké a vyžadujú kopec mentálnej energie.

Pri declutterovaní sa začínate dotýkať vecí a nahromadených problémov, ktoré ste dlhodobo ingorovali a za každú cenu ste sa im vyhýbali. Declutterovaním otvárate vašu myseľ a srdce rôznym emóciám a spomienkam.
Ľudia tieto pocity popisujú rozlične:

  • Nemôžem uveriť tomu, že až doteraz som to neriešil. Som vôbec normálny, že som to pripustil až do tohto štádia?
  • Pane Bože, toto musím riešiť! Cítim, že mi ide hlava prasknúť. Je toho príliš veľa. Neviem, kde mám začať.
  • Nikto si v tejto domácnosti po sebe neupratuje. Prečo mám robiť všetko ja?
  • Staré zlaté časy na vysokej škole. Všetky tieto papiere mi to pripomínajú. Prial by som si, aby aj teraz bol môj život taký bezstarostný a úžasný!
  • Bože, toľko veľa peňazí som minul na tú vec pre deti a teraz leží hodená na zemi. Nič si tie deti nevážia!

Dalo by sa ešte pokračovať, ale asi viete, čo myslím. Prechádzanie kopou vecí môže spustiť mnoho myšlienok, emócií a spomienok. Declutterovanie vyžaduje VEĽA energie.
Aj keď niekedy ide len o bežné rozhodovanie typu “Naozaj potrebujem tento starý nefunkčný mobil?”, väčšinu budete triediť spomienky a rozoberať vlastný život.

Preto ak budete nabudúce upratovať a doľahne na vás taký zvlášny pocit, nezaseknite sa, ale urobte nasledovné:

Uvedomte si aký strach vás brzdí. Ľudia sa častokrát nevedia zbaviť vecí, pretože majú strach

  • boja sa reakcií okolia (“Nemôžem vyhodiť postelné prádlo, ktoré som dostala od svokry.”),
  • boja sa robiť chyby (“Čo ak to budem v budúcnosti potrebovať.”),
  • boja sa zatvoriť dvere do minulosti (šaty zo stužkovej).

Prvým krokom k prekonaniu vášho strachu je vedieť ho jasne pomenovať.

Urobte si na pár minút prestávku. Ak je toho na vás už veľa, choďte na chvíľu von. Prejdite sa. Pusťte upratovanie z hlavy. Keď sa vrátite, budete vidieť veci inými očami.

Urobte najprv to, čo je jednoduché. Vyneste smeti, špinavé prádlo dajte do koša na bielizeň, vyhoďte vyschnuté a zvädnuté kvety, naplňte umývačku a pustite ju. Tieto aktivity nevyžadujú rozmýšľanie. Naštartujú vás a o to ľahšie sa pustíte do náročnejších problémov.

Majte so sebou trpezlivosť. Nie je to jednoduché, ale všetok tento chaos sa tu neobjavil zo dňa na deň. A ani zo dňa na deň nezmizne. Naplánujte si preto viacero malých upratovacích blokov. Stačí aj pol hodinu každý deň.

Zožente si pomocníka. Nemusíte upratovať sami. Požiadajte o pomoc priateľa, priateľku alebo profesionálneho declutterera (napr. mňa :-)). Budú vás motivovať a držať na ceste k vášmu cieľu.

 

Máte už toho dosť? Ste rozhodnutí skoncovať s neporiadkom?
Rada vám pomôžem.
Dohodnite si prvé stretnutie už dnes